 |
| Zdroj |
Neviem ako vás, ale mňa neuveriteľne iritujú poznámky, typu bože, prečo dietuješ, veď si chudá, alebo zas tá tvoja strava pre zajace, alebo prečo nič neješ? :D Vtedy mám chuť dotyčného prefackať a pekne si s ním porovnať jeho a moje "ničnejedenie". Zatiaľ čo väčšína začína deň obedom, ja už mám za sebou raňajky, druhé raňajky, desiatu a polievku. Zdá sa Vám to veľa? Väčšina na mňa vypleští oči a následujú ďalšie poznámky :D . . . Kde sa to do teba zmestí? Kam to dávaš? Tie tvoje šalátiky, z toho by som sa nenajedol/la? No ja by som nemohol toľkokrát jesť a bla bla bla..... Skrátka ani tak ani tak.
Keď som sa zamýšľala nad tým, prečo som tŕňom v oku ostatých "normálnych" jedincov,napadlo ma veľa alternatív, tak som si dovolila spraviť rebríček možných príčin ich znechutenia nad nami.
 |
| Zdroj |
- Nechápu to: Čo máme na tom, že sa každý deň trápime . . . . . . vybodkovanú časť si doplnte podľa vlastných obsesií (posilňovňa, beh, korčule. . . .) a že do seba nasilu pcháme to "naše"jedlo? Lebo nás to baví. Lebo nám to chutí. Lebo nám na nás záleží. Prekvapenie? No nemyslím si. Veď kto by chodil nasilu cvičiť? Alebo by do seba nasilu pchal jedlá, ktoré mu nechutia, len preto, lebo sa to tak vraj má? Okej, asi 50% všetkých tých, čo sa po novom roku rozhodnú zbaviť povianočnej pneumatiky. Tí však pri tejto diétke dlho nevydržia. Hlavným problémom totiž je, že diétu vo svojom živote nikdy nenahradia slovíčkom lifestyle. Je to pre nich len dočasné riešenie, pretože na diéte sa celý život proste fungovať nedá.
- Nezaujíma ich to: Skrátka im je jedno, čo jedia a čo robia so svojim telom. Čo im spôsobujú Ečka, modifikované škroby, prílišná konzumácia sladkých, slaných, kyslých, tučných, low fat alebo low sugar jedál. Je to ich telo a oni ho nakŕmia čím budú chcieť. Už dávno zabudli počúvať svoje skutočné potreby, nahradili ich jednoduchšou alternatívou, keď nevieš čo chceš, daj si sladkosť, alebo chipsy. Emulgátory spravia zvyšok práce miesto mozgu.
- Sú príliš leniví: Každý, kto tvrdí, že si nemôže dovoliť zdravý životný štýl klame. Výhovorky typu nemám peniaze, som príliš unavený, nechutí mi to sú len ďalším spôsobom, ako zostať vo svojej pohodlnej zaspatej zóne. Zóne bez rozmýšľania, námahy a snahy. Je ľahšie pozerať večer telku, ako si chystať jedlo na zajtrajšok, alebo dať prednosť flákaniu sa pred potením sa pri športe. Ako príklad spomeniem svoju sestru (sorry Nina :D). Vždy bola typ baby, ktorú je za čo chytiť. No pred pár rokmi sa v nej čosi zlomila a vystúpila zo svojej "pohodlnej" zóny a naučila sa počúvať seba a svoje telo. Výsledok? Slečna, ktorá by sa radšej nechala rezať zaživa, ako by odbehla 100 metrov dnes behá polmaratóny, cvičí, bežkuje a stará sa o to čo zje. Že zostali ešte financie? Nooo navrhujem pozrieť sa von oknom a následne na tie dve veci, čo vyrastajú od zadku. Rovnako je to aj so silovými tréningami. Skúste použiť jednu megačinku, čo má každý doma. Svoje vlastné telo. . .
- Závidia: Ohohoo silné slovo však? Ale pozrite sa na to z iného uhla. Takýto aktívny a zdravý život si pýta určitú námahu (neviem ako pre vás, no pre mňa je to radostná námaha), sebadisciplínu, silnú vôľu, občas aj kontrolu nad sebou samým a v neposlenom rade vedomosti, ktoré do hlavy nenaskáču len tak. Treba si ich hľadať, zaujímať sa o ne a rozširovať si svoje obzory. Nedokáže to každý, pretože to nie je jednoduchá a ľahká cesta. Možno to skúšali a zlyhali, možno kvôli tomu zatrpkli, možno majú komplexy a riešia ich spôsobom zosmiešňovania vecí, čo nemôžu mať.
Netvrdím, že sa nenájdu ľudia, ktorých to jednoducho nezaujíma, no tí väčšinou nemajú nepríjemné poznámky. Je im to ukradnuté a nestarajú sa. Nepotrebujú nad nami posmešne krútiť hlavami a zalamovať rukami.
Jasné, že zo začiatku mi to bolo nepríjemné. Cítila som sa blbo, keď som si miesto instantnej polievky dala ananás, alebo vločky, alebo keď som si miesto chleba so šunkou v škole otvorila nádobku, v ktorej bola mrkva a orechy. Teraz? Teraz mi to je jedno. Naučila som sa totiž jedno. Nehovoriť o tom. Nerozprávať o svojom životnom štýle, o cvičení, o jedle, skrátka byť ticho. Pokiaľ totiž nezačneme nadšene rozprávať o superovocí, ktoré sme ochutnali, alebo o škodlivosti rôznych potravín a aditív, neprovokujeme. Pokiaľ ani mlčanie nepomáha, stačí jednoducho úsmev a pokiaľ si vy chrúmete tie svoje "šalátiky", poprajte vášmu spolustrávnikovi dobrú chuť ku knedlíku s kapustou a bravčovinkou. Nestarajte sa o nich, akokoľvek im budete chcieť pomôcť, zoberú to ako útok na svoju osobu. Nesnažte sa im vnucovať svoj životný štýl a pokiaľ vám oni vnucujú svoj, ich problém. Vy viete, oni nemusia. . . . .
 |
| Zdroj |
A ďalšie a asi najlepšie riešenie tohto problému? Obklopte sa rovnakými mimozemšťanmi, ako ste vy. Skrátka ľuďmi, ktorí sú vám podobní. Tí vás určite nebudú odsudzovať, alebo sa vám vysmievať. Sami s tým majú skúsenosti :). Dnes môžem chvalabohu povedať, že okolo seba mám dosť podobne "praštených" parťákov a s jedným dokonca chodím už peknú chvíľku. Poviem vám, nie je nič lepšie, ako v posilovni prísť k svojej polovičke a utrieť si o ňu svoje spotené čelo, keď drží činku :D . . .
A čo vy? Tiež máte okolo seba sabotérov, neprajníkov a opovrhovateľov? :)
 |
| Zdroj
PS: Hlavne sa nenechajte odradiť a budte radi, že vaše od zajtra začalo už včera ;). V ďalšom článku by sme sa so Zuzkou povenovali našim favoritom. Modifikovanému škrobu, aditívam a ečkam :).
|
Dominika
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára